Nie, toto nie je platený PR článok a áno, priznávam, titulok je schválne jemne zavádzajúci. Rozhodne však neklame. Nový, plne elektrický Megane je totiž veľmi šokujúce auto. Tak, ako je to už u Francúzov zvykom, aj tento kus rozdelil spoločnosť na dva tábory. Ako bývalý majiteľ posledného Meganu GT som bol tiež nešťastný, keď som sa dopočul o rozhodnutí, že najbližší Megane už bude čisto elektrický. Ťahúň značky predsa nemôže prísť s takýmto ostrým rozhodnutím. A predsa sa stalo a predo mnou ešte nedávno stál elektrický Megane, ktorý staršiu generáciu nápadne pripomína azda iba prednými svetlometmi.
Zvyšok akoby vznikol z pera dizajnéra, ktorý predošlé generácie nevidel. Vlastne, ono to je akési „prekliatie“ Meganu, ktoré ho sprevádza po generácie. Spomeňte si na prvý, druhý, či tretí. Každý z nich mal úplne iné tvary karosérie. Dnes pred nami stojí niečo, čo sa podobá skôr na MPV, než na hatchback. Ešte šťastie, že to nie je SUV. Alebo SUV coupé. To už by ťažko predýchali aj tí najskalnejší. Poďme však späť. Megane púta pozornosť kvôli svojmu futuristickému a odvážnemu vzhľadu, ktorý sa mi, mimochodom, strašne páči (ticho tam vzadu – pýtal sa vás niekto na názor?!). Dokonca kvitujem aj túto farebnú kombináciu, kde betónovú sivú dopĺňa matná metalická zlatá. Ako hovoríme v hodinárskej komunite – na bicolor musíš vyzrieť, aby sa ti páčil! Opäť inak ide o prvok, ktorý nesmierne polarizuje názory ľudí. Ešteže nie každý má vkus, inak by bol svet nudný a nemali by sme sa o čom hádať.
Celé toto dielo završuje sada zadných svetlometov spojených tenkou svietiacou líniou a štvorica 20″ kolies, ktoré vyzerajú na takto „malom“ aute majestátne. Tu sa určite polovica čitateľov zľakla a tak si dovolím premostiť rovno na jazdné vlastnosti, aby som ukludnil rozvášnené davy. Nie, nie je potrebné voliť si menšie disky (aj keď v ponuke sú). Podvozok je nastavený mimoriadne mäkko, komfortne a neroztancuje vám stavce ani na typickom slovenskom obecnom tankodrome.
Úplnou zmenou prešiel aj interiér vozidla, ktorý ide ruka v ruke s aktuálnymi Renaultmi. To znamená, že tu nájdete virtuálny kokpit a veľký, vertikálne uložený displej infotainment systému s operačným systémom openRlink, ktorý beží na Androide, ako aj pohodlné sedadlá, ovládaciu lištu pod displejom s klasickými mechanickými tlačidlami na ovládanie toho najdôležitejšieho a kopec odkladacích priestorov. Rozloženie interiéru je vzdušné a zároveň praktické.
Opäť by mi mohli hejteri oponovať a, uznávam, pri prvom pohľade do interiéru vás na prvú môže zmiasť kopa páčok trčiacich spoza volantu. Áno, máme tu smerovky, máme tu ovládač multimédií pod volantom a máme tu riadiacu páku, ktorú poznáme z Mercedesov. Je to moc? Je, ale po pár dňoch si na to zvyknete a možno i uznáte, že to nie je vôbec také zlé.
Malosť, resp. veľkosť auta štandardne určuje aj jeho batožinový priestor. Megane ponúka 389 litrov v úzkom, no za to hlbokom kufri, ktorý má praktické rozmery. Teda, minimálne pre toho, kto prenáša debničku munície na Ukrajinu alebo jednu-dve HIMARS rakety. Tak či onak, bavíme sa stále o triede malého hatchbacku, ktorý vo vnútri bohate pojme štyri dospelé osoby a v kufri odnesie takmer štyri stovky litrov batožiny. Za mňa fajn.
Čo musím ale pochváliť, je batériový manažment a schopnosť auta jazdiť za relatívne malú spotrebu kilowattov. To je dnes obzvlášť cenné, pretože to jednak zvyšuje dojazd a tiež znižuje cenu za dobíjanie. Stošesťdesiat kilowattov výkonu (220 k) a 300 Nm je zlatá stredná cesta pre každého, kto chce okúsiť elektromobilitu. Je to dosť na to, aby ste pohodlne a rýchlo jazdili, a je to stále dosť na jeden motor, ktorý si až toľko „necucne“. Vďaka parametrom, ktoré som donedávna mal v hothatchi Clio RS Trophy (až na zrýchlenie 0-100 km/h za 7,5 s, ktoré má Megane) auto ponúkne papierovo (WLTP) dojazd 450 km. Reálne však počítajte s tromi stovkami. Hovorím reálne dáta z dvojtýždňového testu, kedy som s autom jazdil ako normálny človek, žiadny „strýček Skrblík“. Stotridsiatka na diaľnici, dve osoby na palube, mesto myšičky a občasné zrýchlenie, okresky za 90 až 100. Ak sa uskromníte a nohu odľahčíte, môžete rátať s extra 50-60 kilometrami, všetko ostatné je prudko optimistické.
Renault v našom prípade osadil Megane 130 kW rýchlonabíjaním, vďaka čomu si za pár minút na nabíjačke užijete ďalšie desiatky až stovky kilometrov. Dokonca aj samotné AC-čkové nabíjanie je relatívne rýchle (do 22 kW). A čo tá spotreba, okolo ktorej chodím ako okolo horúcej kaše? Nuž, mne sa ustálila na hodnote 18 kWh / 100 km (vezmime v úvahu, že menej výkonný a ľahší Leaf II jazdím za 16,5 kWh a síce väčší, no rovnako výkonný IONIQ 5 som jazdil za cca 22 kWh / 100 km). To aj zodpovedá realite, ktorú uvádzam vyššie (300 – 320 km na jedno nabitie). Kolegovia z iných redakcií, ktorí obľubujú sebatrýznenie a pomalú jazdu na diaľnici hlboko pod limitom maximálky uvádzajú, že sa dá jazdiť aj za 12 či 13 kWh. Pri všetkej úcte, asi to merali na okreske, pri klesaní zo severu smerom na Bratislavu. Ja som sa pri kľudnej jazde dotal na magickú 15-ku, nižšie to nešlo. Jedna-celá-sedem tony prevádzkovej hmostnosti skrátka neoklamete.
Dva týždne s novým elektrickým Meganom uleteli ako voda a ja som si až pri odovzdávke a spísaní všetkých poznámok z jazdy uvedomil, že ide o šokujúce auto. Šokujúco dobré. Nielen dizajnovo, ale aj jazdne, batériovým manažmentom, funkciami. A tak môžem povedať, že ide o peknú a podarenú evolúciu, ktorá musí v hlavách a srdciach niektorých hejterov dozrieť. Potom sa na to celé budú pozerať úplne inak. Mne totiž prejde rukami ročne viacero automobilov, viacero elektromobilov. A tak už dokážem povedať, čo funguje dobre, a naopak, čo nie. Tu udeľujem Francúzom 8 z 10 yetíkov. Dva body odoberám za relatívne vysokú cenovku pri 160 kW motorizácii a vyššej výbave. Jazdenky a predvádzačky však časom túto drobnosť napravia.
Galéria
