Priznám sa, Lexusy nie sú niečo, čo s obľubou vyhľadávam. Za ostatných 5 rokov čo testujem autá, sa mi nepodarilo sedieť vo veľkom množstve týchto japonských Mercedesov. Nejaký obraz však mám – viem, že mám čakať japonský luxus. To znamená, že sa mám síce tešiť z prémiovejšieho spracovania, ale zároveň sa odbremeniť od zaužívaného európskeho štandardu, ktorý poznáme z Mercedesov, BMW či Audi. Skrátka, nie všetko je u Japoncov tak, ako to mám(e) radi.
Aj preto som kľúčiky od NX-ka bral do rúk s trošku kyslejším úsmevom. “Čert to ber, vezmem to s otvorenou mysľou a nebudem to zrovnávať s “našimi” prémiovkami,” povedal som si v sebe a dal si prísľub, že na to budem nazerať skutočne objektívne. Lenže, pri týchto testoch akosi ľahko skĺznete k subjektivite a – priznávam – tu i tam sa mi ťažko odosobňovalo. Napríklad, pri prvom vystupovaní. Ale o tom neskôr.
Pozrime sa na NX-ko prv zvonka. Pekné? To je diskutabilné, i keď podľa mňa áno. Veľmi tomu pomáha i tá farba. Štýlové? Určite, veď sa pozrite na tú gigantickú papulu. Luxusné? Na prvý omak asi áno, i keď časom zistíte, že to je len pozlátko. Stačí riadne buchnúť dverami (nie, dover to nemá) a zistíte, že plechy sa tak trochu vlnia. Nie je to však tak zlé, ako tomu bývalo kedysi u Lexusov. Čo zaujme hneď na prvú, sú dve veká, každé na jednej strane. Tipujete správne, NX 450h+ je prvým plug-in hybridom, ktorý si Lexus požičiava od svojho chudobnejšieho príbuzného – Toyoty. Na jednej strane totiž strkáte tankovaciu pištoľ, na tej druhej klasický Menekes kábel na dobíjanie 18,1 kWh batérie.
Z technických parametrov, ktoré som si odčítal z internetu, som ocenil prítomnosť takto veľkej batérie. “To by mohlo prejsť slušných 100 a viac kilometrov, ak sa posnažím,” myslel som si… Och aký to omyl, keďže Lexus zabudol implementovať prazáklad elektromobility – rekuperáciu. Vďaka tomu, že sa batéria nedobíja spätne zo spomaľovania a brzdenia, si na čisto elektrický pohon zajazdíte, hmm, takých 60 kilometrov. A to je veľká škoda, pretože jednak je ovládanie jedným pedálom pri elektrickej jazde veľmi návykové, no tiež by ste vďaka takémuto dobíjaniu s autom prešli pokojne o pár desiatok kilometrov viac. Napriek tomu tých deklarovaných reálnych 60 kilometrov nie je vôbec zlých. Pravdu povediac, počas testovacích dní som jazdil prevažne na elektrinu, pretože gro mojich denných jázd zahŕňa krátke trasy. A to je pekné, takto si predstavujem, že by moderný plug-in hybrid mal vyzerať. Aby ponúkol dostatočne dlhú jazdu na čistú elektrinu, a aby som si potom na dlhých cestách mohol užívať symbiózu pohonov a mal nižšiu spotrebu.
Tak a keď už sme pri tej spotrebe, povedzme si tie najdôležitejšie čísla. Stredná trieda SUV by mala mať poriadnu dávku výkonu a slušný motor, súhlasíte? Na naftový trojliter so šiestimi valcami rovno zabudnite. A vôbec, nafta je dnes nechutne drahá, doba praje benziňákom a elektrike. A tie tu máme – check! Pod kapotou sa nachádza štvorvalcový 2,5-litrový motor s výkonom 136 kW a 227 Nm, ktorý poháňa prednú nápravu. Tomu sekunduje ešte jeden elektromotor s výkonom 134 kW a 270 Nm. Zadnú zasa poháňa elektromotor s výkonom 40 kW a 121 Nm, celkovo je systémový výkon naladený na príjemných 225 kW (306 k), čo zaručí svižnejšiu jazdu v prípade potreby. Závodenie totiž tomuto modelu s dvomi tonami hmotnosti totiž veľmi nesluší, nie preto, že by nemal onen výkon, ale jednoducho si v tomto SUV-čku budete radšej užívať ten komfort a ticho, ktoré ponúka. A to dokonca až do rýchlosti 135 km/h, potom zapína relatívne tichý spaľovací motor. Alebo teda, až kým sa nevybije baterka a neozve sa e-CVT prevodovka, ženúca otáčky do nezmyselnej časti spektra. Ach, Lexus… Ďalšia fatálna chyba. Kto dnes chce počúvať vrčanie tejto pomalej bezprevodovej prevodovky, ktorá sa dáva snáď už len do entry-level japonských vozidiel? Inžinierov to zrejme nezaujímalo natoľko, aby sa nad tým zamysleli a jednoducho tam to CVT-čko hodili. Vďaka tomu kazí prevodovka dojem z celého auta. Spomaľuje ho, robí ho hlučným a vy vďaka tomu vyzeráte, že neviete radiť rýchlosti. Tak schválne, ak pôjdete na testovaciu jazdu, trochu sa pohrajte s plynom. Jemne pridávajte a uberajte. Uvidíte, ako budú lietať otáčky – hore a dole, hore a dole…
Celkový dojem z auta vylepšuje až usadenie sa do interiéru. Prirodzene, musíte byť mentálne nastavený na Japonca, inak začnete blázniť, že ako to tí dizajnéri celé navrhli. Ono to pritom má svoju logiku. Vo verzii Luxury Top, ktorú sme testovali, to navyše je aj vizuálne pekné. Prvý pohľad dnu si rozhodne ukradne obrovský, až 14” infotainment systém s veľkými otočnými kruhmi na ovládanie klimatizácie. Bonusový bodík hore za to, že dôležité veci ostali mimo displeja! Oceňujem tiež niekoľko fyzických tlačidiel k potrebným funkciám, odkladacie priestory, ale tiež bezdrôtovú nabíjačku či bezdrôtové prepojenie CarPlay s infotainmentom. Rovnako tak chválim prítomnosť USB-A a USB-C konektorov, vďaka čomu si každý nájde to svoje. Žijeme totiž ešte stále v nezjednotenej dobe káblovej, kedy ešte stále nosíme staré nabíjačky. Lexus, super krok!
Digitálny späťák, prehľadný displej za volantom či jeden z najlepších head-up displejov, aký som kedy videl, je len špička ľadovca. Pochváliť tiež musím dotykové plochy inak fyzických ovládačoch na volante. Toto riešenie by si kľudne mohli osvojiť aj Nemci, pretože je skrátka skvelé. Stačí prstom pohladiť tlačidlo a head-up displej zobrazí jeho priradenú funkciu. Super návykové, super praktické! S odstupom času musím tiež skonštatovať, že ani tie e-Latch kľučky nie sú také zlé, ako som si na úvod myslel. Ono totiž, z praxe ich budete prv ťahať k sebe, čo je, samozrejme, dovolené, ale ide len o mechanické odomknutie dverí v prípade, že to pôvodné/originálne riešenie je z nejakého dôvodu nedostupné. Aby ste sa dostali von z auta, kľučky totiž treba zľahka stlačiť a držať stlačené. Dvere odskočia a otvoria sa, v prípade, že monitor mŕtveho uhla nevidí prekážku. Ak ju zaznemená, dvere vám nedovolí otvoriť. Skvelé riešenie, teda v prípade, ak sa ho naučia všetci na palube. Za tých pár dní som viezol niekľoko ľudí a každý kľučku kmásal k sebe alebo nerozumel, že ju nemusí len stlačiť, ale aj držať stlačenú, až kým dvere nevytlačí. Toto inak pekelne dobré riešenie oceníte, keď budete jazdiť sám. Inak sa zmierte s tým, že systém otvárania budete musieť vysvetliť každému spolujazdcovi a následne asi 3x ukázať, kým si to osvojí. Holt, toto je daň za inovatívne riešenia.
Poďme si to celé na záver zhrnúť. Máme tu SUV strednej triedy, ktoré v prípade správnej farby môže vyzerať na pohľad skvele. Japonci by mali podľa mňa ešte zapracovať na kvalite plechov, inak z vonka sme cajk. Zvnútra to chalani z Japonska zvládli na jednotku, dokonca pridali nejaké tie inovatívne riešenia, za čo si zaslúžia veľkú pochvalu. A hlavne, zvládli aj grafiku a rýchlosť infotainmentu na jednotku! Z hľadiska pohonu musím vytknúť spomínanú prevodovku a chýbajúcu rekuperáciu, ak do ďalšej generácie toto v Lexuse vypilujú, budú mať azda najlepší plug-in hybrid na trhu. Objemný benziňák doplnený relatívne veľkou baterkou sa ukazuje, ako skvelé riešenie aktuálnej krízy s cenami palív kombinovanej s nevôlou prestúpiť na čistú elektromobilitu. A na záver ešte jedna výtka – cena. Bežná verzia NX-ka (klasického hybridu) stojí prijateľné peniažky (od 50 900 eur), akonáhle však ideme k vyšším výbavám, dostávame sa na sumy, za ktoré môžete mať prémiové nemecké SUV-čka. Tak napríklad, tento Lexus NX 450h+ takto ako ho vidíte na fotkách, teda vo verzii F SPORT TOP štartuje na 82 400 eurách. Plus ďalších 1155 eur za lak.
Galéria
