Známa značka s veľmi dobrým imidžom, ktorý je postavený hlavne na luxuse, spoľahlivosti a technológiách. Takto je v našich končinách známy Lexus. Známy, ale podľa mňa nie dosť. Európskemu trhu táto „dcéra“ Toyoty dlho nevenovala pozornosť. Čo bolo dôvodom? O tom sa dá asi iba polemizovať. Faktom však je, že „neprítomnosť“ Lexusu v Európe vytvorila priestor pre konkurenciu. Priestor, ktorý konkurencia naplno využila, „rozdelila si trh“ a teraz, keď si táto japonská značka bude chcieť urvať kus európskeho koláča, čaká ju nie práve najľahšia cesta.
Na ňu vyslal Lexus viacero „bojovníkov“. Môj favorit je síce iný model z portfólia, ale najväčšie očakávania sa údajne kladú na ES-ko. Nové, vylepšené a tak trochu európskejšie ES-ko. Ale fakt iba tak trochu a aj to iba z pohľadu Lexusových „štandardov“. História ES-ka sa píše už viac ako 30 rokov a do rúk zákazníkov sa za ten čas dostalo viac ako 2,5 milióna kusov. Často je označované ako „luxusné Camry“, s ktorým zdieľa aj časť svojho základu. Je Lexus ES siedmej generácie bezpodmienečný nástupca GS-ka v Európe? Dokáže sa presadiť v nesmierne silnej konkurencii vozidiel vyššej strednej triedy? Potenciál na to má.
Do redakčného testu som si prevzal Lexus ES 300h F-SPORT Top. Prvé pocity? Úplne klasický rituál, len inak. Taká ranná káva, len inak. Ten istý pracovný stôl, len iný. Ako keby som počul niekoho hovoriť: „Poďme prežiť tvoj život mojím spôsobom.“ Moja odpoveď? „Poďme, som pripravený.“ Zaparkovaný na ulici, premávajúci sa po okreskách, letiaci po diaľnici. Na rôznych miestach sa správa rôznym spôsobom, ale jedna vec spája všetky tieto miesta. Je neprehliadnuteľný, hlavne v testovanej konfigurácii s úžasnou modrou, výrazným čiernym grilom a 19 palcovými čiernymi diskami. Veľký centrálny znak na prednej maske, pre Lexus klasické „L-ko“, pôsobí ako čierna diera. V dobrom. Všetky línie smerujú do jedného bodu. Línie nárazníka, čiernych doplnok, línie prednej kapoty, ale aj matrixových svetiel, ktoré s využitím malých zrkadiel (technológia Blade Scan) dokážu nasmerovať svetlo tam, kde je najviac potrebné bez toho, aby nepríjemne osvetľovali okolie. Pri bočnom pohľade už pôsobí ES-ko F-Sport o čosi všednejšie, aj keď… Aj keď je stále mimo „šedého sedanového priemeru“. Zadná časť sa rovnako sústredí okolo znaku, ale už nie tak výrazne. V podstate sa dizajnéri spoliehali na citlivo naznačený spojler, dvojicu LED svetiel v tvare ležiaceho L-ka a niekoľko líniových smerov. Za seba chcem povedať, že úplne neviem, či sa mi toto riešenie páči, avšak rozhodne to nie je tak, že by mi vadilo. Len je jednoducho iné, lexusovo-japonské a bez výfukov. Rovnako ako pri NX-ku, ani tu sa na nič nehráme.
Kde je ten európsky nádych cítiť najviac? Určite v interiéri. Aj keď kombinácie bielej a čiernej v testovanej verzii vyzerá fakt veľmi dobre (vlastne touto kombináciou sa nedá nikdy nič pokaziť), interiér na mňa na prvý pohľad pôsobí „nelexusovo“. Je možno chybou, že som vo veľmi krátkom čase presadol z NX-ka do ES-ka, lebo aj keď nechcem, porovnávam ich. ES je omnoho distingvovanejšie, o čosi uhladenejšie, viac „mechanické“. Úroveň kvality spracovania sa, našťastie, nezmenila. Rovnako ostala zachovaná aj vysoká úroveň ergonómie u sedadiel a volantu. Proste radosť sedieť a šoférovať. Kde je výrazná zmena? Kde je to „európske“? Všade okolo. 12,3-palcová obrazovka multimediálneho systému v strede je… Je fajn. Aj jej jemné natočenie k vodičovi je fajn. Otázkou je, či je „fajn“ dosť na to, aby presvedčilo zákazníkov iných značiek na prechod do ES-ka. Veľmi kvitujem mechanické ovládače asi najčastejšie používaných vecí, teda klíma a hudba. V strede je aj touchpad. Prečo som ho špeciálne spomenul? Lebo už som ho zažil pri inej japonskej značke. A tam… No nebudem klamať, bol to boj. Ovládanie s jeho použitím bolo tak otravné, náročné a nefungujúce, že keď som ho uvidel v ES-ku, neveriacky som krútil hlavou. Áno, predpokladal som, že to bude rovnaké trápenia.
Opak je pravdou. Hardvér vyzerá takmer identicky, softvér posúdiť neviem, ale v Lexuse to funguje bez najmenších problémov. O to väčšie sklamanie prišlo, keď som sa dozvedel, že v ďalšej generácii už nebude. Dúfam len, že ho nahradí niečo podobne fungujúce. Niečo, pričom sa nebude musieť vodič pri všetkom naťahovať k dotykovej obrazovke. Osobitnú pozornosť si zaslúži aj displej určený pre vodiča. Síce mechanický stredový kruh berie pár možností vyobrazenia, ale je veľmi zaujímavé sledovať jeho pohyb pri zmene nastavení zobrazovaných dát. A čo miesto? Kým priestoru ešte stále kráľuje Superb, dostáva vážneho konkurenta. ES-ko ponúka viac priestoru ako Audi A6, BMW 5, alebo Mercedes triedy E a jedným dychom treba dodať, že celá táto „veľká nemecká trojka“ ho ponúka ozaj dosť. Pocit limuzíny sa umocní ešte o čosi viac zo zadných sedadiel, ktoré majú aj svoje mínus. Nedajú sa sklápať a teda budúci majiteľ si musí vystačiť so 454 litrami batožiny.
Pri konfigurácii nového kusu ES-ka odpadá Európanom jeden zásadný problém. Problém v tom, akú motorizáciu si zvoliť. Lexus ES sa totiž ponúka s jedinou motorizáciou. 2,5-litrový benzínový štvorvalec, ktorý je dopĺňaný elektromotorom. Najvyšší ponúkaný systémový výkon je na úrovni 214 koní, čo umožňuje dosiahnuť hranicu 100 km/h za 8,9 sekundy a maximálnu rýchlosť 180 km/h. Súhlasím, že pre „našinca“, ktorý je zvyknutý na čísla z „dízlového trojlitra“ to nie sú hodnoty, ktoré by ho dokázali vytrhnúť zo sedadla. Ale pozrime sa na to aj z iného uhla. Z uhla, ktorý sleduje efektivitu vynaložených nákladov. Lexus ES 300h, teda takmer päť metrov dlhá limuzína, dokáže s jedným z najefektívnejších hybridných pohonov vôbec jazdiť so spotrebou, ktorá je snom každého taxikára (ak by nevyhnutne potreboval auto vyššej strednej triedy). Mesto aj do 5 litrov, mimo mesta s prehľadom do 6. A to všetko s maximálnym komfortom, za ktorý ES-ko vďačí geniálnemu podvozku. Ten je ešte o jednu úroveň vyššie, ako v NX-ku (a to už pri NX som bol vcelku unesený jeho fungovaním). Dovolím si tvrdiť, že v tomto smere je Lexus pár krokov pred konkurenciou. Celý ten obraz zase stojí a padá na jednej veci. Na prevodovke. E-CVT je jednoducho prevodovka, ktorú buď milujete, alebo nenávidíte. Vlastne nie. Moje skúsenosti si odporujú s tým, čo som zažil a napísal. Ja som uviazol niekde v strede. Boli chvíle, kedy by som na ňu nedal dopustiť, inokedy som len nechápajúc krútil hlavou.
Keď som už napísal nejaký ten mínus, plus, mínus, zakončím to plusom. Tým sú určite systémy Lexus Safety System +. Ochrana posádky, ale aj ostatných nemotorizovaných účastníkov cestnej premávky sa týmto systémom dostala zase na vyššiu úroveň. Podarí sa Lexusu ES 300h natlačiť do „zabetónovaného“ zákazníckeho prostredia vyššej strednej triedy? Myslím si, že potenciál na to má. Nie, nebude to mať ľahké. Hlavne tam, kde bude voľba padať na „overené“ značky. To môže byť jeho nevýhoda, ale aj výhoda zároveň. Lebo sú ľudia, ktorí radi spoznávajú a skúšajú nové veci. A práve toto je časť trhu, o priazeň ktorej sa Lexus ES uchádza. Pár hodín, či jeden deň s týmto autom nestačí na to, aby ste si naň zvykli, naučili sa vychutnávať a užívať si to, čo ponúka. Tri dni sú dobrý základ, ale po takom týždni už bude problém sa s ním rozlúčiť. Moje odporúčanie? Ak reálne zvažujete výmenu nejakej A6-ky, či 5-ky od BMW, zavolajte do Lexusu. A aby som nezabudol, pripravte si 57 900 eur za verziu Elegance, v prípade F-SPORT Top to bude 72 400 eur, čo už vôbec nie je málo.
Galéria
