Autá Testy

TEST BMW M5 Competition– Hra osudu

Osud musí byť naklonený na vašej strane. K tomu ešte musíte vedieť túto náklonnosť osudu využiť a musíte byť úspešný po finančnej stránke. Ak nastala táto kombinácia vo vašom živote, ešte stále to nie je koniec. Musíte byť nadšencom, alebo minimálne veľkým fanúšikom písmena M. Splnené? Môžeme teda ísť ďalej, keďže základné podmienky dávajú silný predpoklad na dosiahnutie „cieľa“. Musíte mať ochotu utrácať za veci, ktoré síce nie sú nevyhnutne potrebné, ale robia nesmiernu radosť. A tá ochota musí byť ozaj veľká. Je to až príliš veľa „musíte“? Je, ale odmenou je niečo, čo bude ďaleko nad očakávaniami. A to vám garantujem.

Kto očakáva „štandardný“ text o síce exaktných, ale bezemočných číslach, ten môže, ale nemusí ďalej čítať. Mohol by byť sklamaný. Ono to vlastne ani nebol „štandardný“ test, tak to celé vysvetlím. Klasické novinárske testovanie je o týždennom používaní, využívaní a hodnotení konkrétneho auta, väčšinou s obmedzeným počtom kilometrov. Ja som dostal BMW F90 M5 Competition na 10 dní a tým, že kilometre sa neriešili. Ponoril som sa teda do bežného pracovného života s tým, že dva celé dni budú venované jedine a výlučne jazdeniu. A výsledok? Viac ako 2 000 úžasných a nezabudnuteľných kilometrov.

Keď som si preberal kľúče od sedanového monštra, lomcovalo mnou neskutočné množstvo emócií. Také to búšenie srdca, premiešané ľahkou nevoľnosťou (alebo niečo podobné, čo sa ťažko definuje) a radosťou, ktorú prekrývala nedočkavosť. Fakt. A to som už sedel aj vo výkonnejších a ďaleko viac športovejších autách. Prečo to tak bolo? Do dnešného dňa netuším, ale to M-ko je jednoducho písmeno, ktoré je v automobilovom svete jedinečné. Prvý pohľad na auto pripravené na parkovisku? Neviem. Úprimne neviem. Tu prišlo azda prvé a jediné malinké sklamania. M5 Competition sa od klasickej 5-ky líši, to nepopieram, ale nie výrazne.

A to bola aj chvíľa, kedy som začal rozmýšľať ako budúci majiteľ M5. Chcem byť „ukričaný“? Chcem byť extravagantný? Chcem, aby sa za mnou všetci otáčali? Nie, nechcem, aj keď túto možnosť stále mám. Predný, jemne prepracovaný nárazník sa od predchádzajúcej generácie líši skôr drobnosťami. Stále mu ale dominuje pätica obrovských nasávacích otvorov. Dvakrát cez vertikálne lamelové „žiabre“, jeden veľký priestor horizontálny náduch pod nimi a ďalšia dvojica nasávacích otvorov po stranách. Vypuklejšia hliníková kapota je už o čosi nápadnejšia, tak ako dvojica výduchov hore za prednými kolesami. O málo širšia silueta celého auta zaujme skôr skúsenejšie oko, ako „bežného spotrebiteľa“. Zadná časť je už ďaleko jasnejšia. Štvorica okrúhlych výfukov a decentný spojler? Takto je to M-ko, ktoré píše históriu. A teraz rozumiem aj príplatkovému M-paketu pre 5-ku, lebo ako celok to vyzerá ozaj dobre.

Rozoberať pocity z interiéru? Skvelé sedadlá, skvelý volant s dvojicou červených ovládačov s označením M1 a M2. Zvyšok je mníchovský štandard s vysokou úrovňou prepracovania, funkcionality a komfortu za použitia kvalitných materiálov. Ale dosť bolo kecania a chodenia okolo horúcej kaše.

„Grande finále“ prichádza po uvedení do prevádzky 4,4-litrového 8 valca, ktorý nafukuje dvojica TwinScroll turbodúchadiel. Už samotný „studený“ štart dokáže dvihnúť kútiky úst smerom k oblohe. Verizia Competition má ešte o niečo „hutnejší“ zvukový prejav, ako klasická M5. Veľkým prekvapením bola bežná, denno-denná rutina. Čakal som tvrdšie nastavenú 5-ku, v ktorej bude cítiť to M-ko aj v komfortnom režime. Napriek tomu, že Competition má oproti M5 tvrdšie pružiny a je ešte o čosi znížená, ja som to tam pri bežnej jazde necítil (alebo nechcel cítiť – to neviem). Jednoducho mi BMW M5 Competition prišlo ako veľmi príjemné a užívateľsky komfortné auto na každý deň. Predpokladám, že je to výsledok nových, prepracovaných náprav v kombinácii s nastaviteľnými tlmičmi. Keďže ani s M5-kou sa človek vždy nenaháňa a auto má obrovský potenciál stať sa „daily carom“, dôležité sú aj diaľnice. Tu je BMW M5 Competition veľký problém. Problém v tom, že bez nastaveného tempomatu a pri príjemnom „small talku“ so spolujazdcom sa môže veľmi rýchlo stať, že sa dostanete ďaleko nad povolenú maximálnu rýchlosť. A to všetko bez toho, aby ste to nejako vnímali. Jednoducho rýchlosť sa tu fakt veľmi dobre maskuje a aj 200 km/h sa okrem údajov na digitálnych palubnej doske odhalí iba rýchlo sa míňajúcimi ostatnými účastníkmi cestnej premávky. Pri bežnom jazdení podľa všetkých pravidiel cestnej premávky dokáže fungovať s úplným prehľadom a rezervou do veľmi prijateľných 13 litrov, len si ozaj treba dávať pozor na tie rýchlosti.

S akým priemerom som M5 odovzdával? S 19,4 l/100 km. Keďže väčšinu času som dodržiaval všetky pravidlá, nemusím asi hovoriť, ako sa jazdilo počas tých dvoch dní, ktoré boli fakt výlučne o jazdení. V zozname „need to do“ boli Pezinská Baba, Jankov Vŕšok a okresky na severovýchod Čiech. 625 koní, 750 newtonmetrov, megarýchla 8-stupňová prevodovka M Steptronic Sport a pohon všetkých kolies M xDrive s aktívnym M diferenciálom, ktorý dovoľuje pohon všetkých kolies, ale aj čistokrvnú zadokolku s vypnutým DSC-čom. Z hodnotenia v minulom čase prejdem na prítomný, lebo… Emócie…

Pezinskú Babu poznám ozaj veľmi dobre a aj z toho titulu ju absolvujem s každou testovačkou. Teraz som tu s M5-kou a z toho, čo s ňou mám do tejto chvíle najazdené (cca 800 km) viem, že to bude veľmi, veľmi rýchle. 3,3 sekundy. Taká je papierová hodnota zrýchlenia z 0 na 100 km/h. Tu nemám čas na hlúposti. Tu už nie je čas ani na učenie, rozmýšľanie. Pri týchto rýchlostiach musí ísť všetko tak „automatizovane“, že celá moja pozornosť sa sústredí na jediný cieľ. Čo najrýchlejšie… Prežiť…

Na hru s rôznymi režimami je času dosť a ja chcem začal „zľahka“. Teda idem si klasický xDrive so všetkými asistentmi. Fakt ma zaujíma, kde a čo dovolia. Nájazd a brzdy do prvého vracáku. Neviem, z akej rýchlosti to bolo, ale „kusli“ tak, že ostala ešte pekná rezerva. Auto sa ponorilo do ľavotočivej zákruty spôsobom, ktorý manažérskemu sedanu ani nezodpovedá. Ochotne, presne a s ľahkosťou aj napriek svojej hmotnosti (1865 kg). Pri výjazde pod plynom to už na prístrojovke bliká a niektorý z tých elektronických „záchrancov“ je proti tomu, čo chcem ja. Dovoľujú mi síce dosť, ale ako keby s takou podotázkou „si si istý tým, čo robíš?“. No hej, som si istý a aj keď už aj to je zábavné a vcelku rýchle, ideme sa rozlúčiť. Asistenčné bezpečnostné pomocné systémy idú OFF. No dobre, možno nie úplne, lebo rešpekt (nechcem použiť slovo strach) a zodpovednosť mi to nedovoľujú, ale vyslovene túžim po tom, aby som dostal viac zábavy.

Dve červené tlačidlá na volante. M1 a M2. Výborný nápad, keďže nastavení a kombinácií nastavení je také množstvo, že sa z toho človeku dokáže urobiť nevoľno. Dokážete si na tieto dve tlačidlá nastaviť vlastné kombinácie, medzi ktorými viete jednoducho a rýchlo prepínať. Na M1 to mám tak, ako by som to chcel. Športový režim štvorkolky (oproti bežnému dáva viac výkonu na zadné kolesá), stabilizácia do MDM módu (M Dynamic Mode) a všetko ostatné okrem riadenia je „na ostro“. Musím priznať, že takú zmenu charakteru auta som nečakal. Všetko je inak. Ako keby som vymenil auto. Vymenil za ostrejšie, presnejšie, agresívnejšie, ochotnejšie nechať viac vecí na vodiča. Toto je to pravé, jazdecké M5 Competition. Celý prejazd si vychutnávam oveľa viac aj keď viem, že sa v takej miere nemôžem spoliehať na pomoc a zásahy elektroniky, že nevyžehlí všetky moje prípadné chyby. Výjazdy „power slide-om“ sú na počkanie takmer všade. Do prčic, ako toto niekto dokáže? Ako niekto dokáže vyrobiť a nastaviť auto tak, aby fungovalo týmto spôsobom? Nechápem, ale gratulujem.

Jankov Vŕšok je o inom. „Slepý“ kopec dovoľuje o čosi viac, povrch je úplne iný, priaznivejšie naklonený na zadokolku. A presne to idem skúsiť. Tlačidlo M2, pod ktorým je schovaný pohon zadných kolies s vypnutým DSC. Tu stačí ťuknúť do plynového pedálu a auto mi vrtí zadkom. Nie však nepríjemne, nie tak, aby to vystrašilo. Vďaka svojej veľkosti, rázvoru a ostrému riadeniu ide kontra rýchlo, jednoducho a s takou ľahkosťou, že sa neviem dočkať ďalšej zákruty. Toto je ako videohra aj keď priznávam, že nie som profi drifter. Čo to znamená pre bežného užívateľa? BMW M5 Competition je pri správnom nastavení mysle auto vhodné na zdokonaľovanie sa, prípadne aj učenie driftovania. Opakujem, pri správnom nastavení mysle. „Jankáč“ pobehaný, ostávajú ešte nádherné okresky v okolí Zlína.

Cesty na severovýchod Čiech majú svoj vlastný charakter. Namotané cez polia, lesy, dedinky, s množstvom rôznorodých profilov zákrut a povrchov. Takmer ideálne testovacie miesto. Aj keď veľkosťou by sa tu hodili iné autá ako M5-ka, ani tá sa tu nestráca a netrápi. Pri správnom vedení dáva pocit pretekára. K tomu pocitu. Ten je fakt nebezpečný, lebo aj ja som veľmi rýchlo opomenul fakt, že stále sedím v civilnom sedane. Rýchlosti prejazdov zákrutami sa ľahko približujú 2,5-násobku maximálnej povolenej a to je problém. Problém v tom zmysle, že hranica medzi „držím“ (a drží ako prilepené) a „nedržím“ je veľmi tenká a ak sa za ňu dostanete, môže to byť veľmi rýchlo vec, ktorú budete riešiť ako poslednú. Keď som si toto uvedomil, dal som si „koniec“ a s pokorou, rešpektom, ale obrovským úsmevom na tvári a s akýmsi zvláštnym kľudom na duši si dávam obed v „českej hospúdke“. Aký je záver? BMW M5 Competition je fenomenálne auto. Je odladené na každodenné používanie, rovnako tak na hltanie diaľničných kilometrov s maximálnym komfortom, užívanie si rýchlosti na okreskách, driftovanie tam, kde je to dovolené (aj nedovolené, ale hlavne bezpečne) a určite by sa nestratilo ani na okruhu. Hej, pamätám si moje vyjadrenie, že „nič s kompromisom nemôže byť dobré“. To som ale nesedel v tomto aute. Prinútilo ma upraviť svoje výrok. Od teraz budem tvrdiť, že aj kompromisné riešenie je dobré, ak je správne „namiešané“. Také to osudové.

Galéria

Mohlo by Vás zaujímať

Sledujte nás

newsletter

    sociálne siete

    Magazin Carera na Facebooku

    Vyhľadávanie