„Woaaaaaaa, týýýýý kokoooooooo**********! Čo ti nejde?!?!??“ kričí spolujazdec zo svojho sedadla. Nečakal totiž, že toto Volvo je iné. Že je elektrické, to vedel. Ale že sa dolu skrývajú dva motory, produkujúce stovky koní a stovky ňjútonmetrov prakticky okamžite, na to nebol vôbec pripravený. Jedna z nemála vecí, ktorú mám na elektromobiloch rád, je ich schopnosť doručiť okamžitý výkon v stotinách sekundy. A tie reakcie neznalcov… Na nezaplatenie! Z toho by vydalo na samostatnú show s ratingom kvôli slovníku aspoň 15+.
Áno, toto Volvo je neobyčajné. Okrem oceánskej farby (aspoň ja som to tak volal) a zrezanej strechy, totiž ponúka obrovskú porciu výkonu. Dvojica motorov pumpuje na obe nápravy 408 koní a 660 Nm krútiaceho momentu. Že koľko?! Nemýlim sa, je to tak. Len si to skúste, pri správnom nadávkovaní „podlahy“ môže prísť posádke zle. Na čo je to dobré? Dokopy na nič, ale je to zábava. A zábava je emócia. A emócia rozhoduje pri kúpe. Pretože emócia dokáže poraziť racio. A to všetci výrobcovia vedia, preto sa snažia zakomponovať aspoň troška emócie do inak chladných výrobkov. Volvo túto emóciu potrebovalo ako soľ. Nedá sa totiž ťažiť nonstop iba zo škandinávskeho dizajnu, ktorý navyše tak trochu už vychádza z módy, aj keď má stále veľa priaznivcov. Okrem vzhľadu skrátka potrebujete ešte čosi.
Ak to nie je cenovka (čo v tomto prípade nie je – auto stojí tak ako ho vidíte 65 tisíc eur s DPH), tak to musí byť čosi iné. Áno, ten motor. Výsoký výkon je ako droga – k normálnemu životu ho nepotrebujete a vo vyšších dávkach je dokonca životu nebezpečný. Je to úlet. Je to niečo, čo vám ozvláštni deň. Jasné, stačí aj dvestopäťdesiat koní. Ba dokonca aj prachobyčajných dvesto. V tejto kategórii možno ešte menej. Na použitie dvoch motorov a 408 koní racionálne vysvetlenie neexistuje. Lenže nie je lepšie to tam mať? Aj keď to nebudete tak často využívať? No samozrejme! Zošliapnuť podlahu a nadávkovať si ten pocit brutálneho zrýchlenia si v prvé dni budete chcieť užívať často. Je neuveriteľné, ako sa toto malé SUV-čko, alebo nazvime to pravdivejšie – crossover – dokáže rýchlo rozkotúľať na stovku. Alebo na maximálku v podobe 180 km/h. Časom z toho však vytriezvete a nájdete si inú zábavku, ktorú toto Volvo ponúka. Stanete sa škodoradostným šoférom, ktorý okrem robenia nečakaných pretlakov v hlave spolujazdcov, bude tiež predbiehať hoc aj celú kolónu šuchtajúcich sa áut. Alebo si to lískať len tak zákrutami na oreske. Pretože môžete, a to je na tom to pekné.
Daňou za túto zábavku vám bude iba vyššia spotreba elektromotora. Teda, až nenarazíte na hliadku s radarom. Vo vyvýšenej podlahe, vďaka ktorej s C40-kou rozhodnete neškrtnete podlahu ani v nepriaznivejšom teréne, sa skrýva 80 kWh batéria. Tá garantuje 440 kilometrov dojazdu. Pri pokľudnejšom dennom jazdení to však reálne bude okolo 350 kilometrov (bez obmedzení na okreskách či diaľnici), v čisto mestskom prostredí možno i trochu viac. Lenže, to by toto auto nesmelo zrýchľovať z nuly na sto za 4,7 sekundy, čo je číslo známe skôr zo športových, ba až superšportových áut. Nevadí, našťastie je po ruke rýchlonabíjanie, ktoré vybaví smäd po energii za polhodinku (10 – 80 %). Samozrejme, CCS štandardom.
Vráťme sa ale ešte k tej prvotnej emócii – vzhľadu. C40-ka nie je žiadnym novým modelom, jej dizajn vychádza z dobre známeho crossoveru XC40, akurát sa dizajnéri rozhodli sploštiť strechu v štýle kupé. A tým to auto ako celok jemne trpí. Elektromobily (vyvíjané ako elektromobily) sa totiž takmer vždy pýšia bohatým priestorom, lenže tu je to tak trochu problém. Tu sa prestavávalo a ešte aj z tej strechy uberalo. Tento jav tak má na svedomí to, že vzadu sa odvezú maximálne tak deti až adolescenti. Risknúť to môžu aj dospelí, keďže Volvo nemá šíber a kompletne presklená zatmavená strecha (bez možnosti stmaviť alebo zastrieť sieťkou) ponúkne nejaké tie centimetre extra. Ak máte teda chuť sedieť vzadu na baterkách (alebo skrátka nemáte na výber), nech sa páči, Volvo vám to umožňuje, ja to však so svojimi 190 cm neradím (nielen kvôli výške, ale aj kvôli kolenám). Ľudia do 180 centimetrov by však nemali mať žiaden výrazný problém.
Vnútri je to inak ako v spaľováku, vidieť, že sa auto prerábalo z bežnej verzie. Signalizuje to aj záslepka tlačidla na štartovanie klasického motora či napríklad menší batožinový priestor. Ad priestor – to čiastočne rieši bublina pod prednou kapotou, kde si môžete odložiť nabíjacie káble alebo malý kufor s batožinou. Ako v Porsche. Však to poznáte. Bodíky za user friendly riešenie dávam za beztlačidlové ovládanie – do Volva totiž stačí nastúpiť, zaradiť rýchlosť a idete. Žiadne štartovanie či vypínanie, všetko funguje automaticky po zaradení rýchlosti alebo do parkovacieho režimu (kedy sa automaticky utiahne aj ručná brzda, keďže aj jej tlačidlo chýba).
Rozhodne zaujímavé je modré okobercovanie interiéru, ktorý inak dbá na ekologickosť (vegánska koža, mnoho recyklovaných materiálov). Čo sa môže zdať pekné na pohľad, bude rozhodne ťažšie na údržbu, ak si nebudete často umývať ruky. Trošku som nepochopil podsvietenému maskáčovému vzoru na palubovke a vo dverách, ktorý má služiť ako ambient light. Možno to má naznačiť nejakú militantnosť alebo čo, rozhodne ale mohlo Volvo použiť aj iný vzor. V iných modeloch ukázali, že to vedia, takže argumenty bokom.
Trochu horúcejšie emócie vo mne vyvolal infotainment systém, ktorý je… No, klasický volvácky. Na výšku orientovaný „tablet“ s centrálnym tlačidlom na štýl iPhonu je na prvú sympatický, no ovládanie už nie je zrovna najpraktickejšie. Kritizovať by som mohol hrozne malé dotykové tlačidlá na ovládanie klimatizácie, ktoré ma občas neposlúchali (najmä za jazdy) či napríklad príliš jednoduché menu, ktoré ma stresovalo absenciou potrebných položiek. Tak malá ponuka bez domovskej obrazovky (to menu čo tam je nerátam) ma miatla. Čoskoro som však pochopil, že všetko čo potrebujete, si máte doinštalovať. Toto je ďalšia vec, ktorá mňa ako nie-príliš-Google-závislého nepotešila. Systém totiž beží komplet na Google službách, tzn. že tu nájdete Play Store, Google Mapy, apod. Všetko samozrejme s potrebou byť pripojený na internete, čo vám v prípade zdieľania z mobilu (ako to odo mňa auto požadovalo) dosť žerie dáta a baterku. Holt, daň za to, že chcete byť nonstop online. Mne ako iPhonistovi tu chýbala podpora CarPlay (fakt, Volvo?!?) – vraj príde časom s updatom. Ak ste však Google/Android pozitív, prídete si na svoje. Mne však fakt, že bez internetu si pomaly ani rádio nespustím, dosť pílilo nervy. Je to také svojské, aj keď moderné. Asi som v niečom ešte stále klasik. Michal, mysli pozitívne… Motor… 408 koní… Dupni na to… Ale hej, stovečka za päť sekúnd, zrýchľujem prikovaný do sedadla a už kašľem na infotainment.
Ako som hovoril, tá emócia… Tá emócia z výkonu, ktorý vlastne nepotrebujete, ale chcete, tak tá porazí aj racio. Racio, ktoré hovorí, že to auto je skrátka malé. Že je v tejto konfigurácii drahé. Že v kufri nie je obzvlášť veľa miesta, takže to rodinnák nebude… A že to je taký mačkopes – prerobený spaľovák na elektromobil se vším všudy, teda aj s výhodami i nevýhodami. No ale, sú toto veci, ktorými by ste sa zabávali? Rozhodne nie… Takže za mňa z tohto auta robí superskú kúpu Clarksonovský argument – „POWEEEEEEEEEEEERRRRRRRRR!„
Galéria
