Predstavte si okolo seba talianske Dolomity, ponárajúce sa do šera pri zapadajúcom slnku. Vonku je príjemných podvečerných 14 stupňov, cesty sa začínajú vyprázdňovať a so stúpajúcou nadmorskou výškou vám hadiaci sa hladký asfalt ponúka nádherné výhľady. „Kiežby som tu mal nejaký hothatch, N-ko, Abarth alebo pokojne aj S3 v sedane. Užil by som si to oveľa viac,“ šomrem užívajúc si scenériu, sediac za volantom modrého skauta.
V tejto chvíli si však spomeniem na to, že to nie je o aute, ale o chuti užiť si najbližšie kilometre okresky šplhajúcej sa na vrchol Passo di Giau. Prepínam automat do manuálneho radenia, zošliapnem pedál a s dlhým kombíkom ponúkajúcim nie márnych dvesto naftových koní sa hadím horským prechodom. „Nie je to vôbec zlé,“ v tichosti a v sebe priznávam, že aj skautová Octavia mi dopraje trochu zábavy. Samozrejme, nie takej, ako hothatch či rýchly sedan, no v tejto situácii si skrátka moc nenavyberám. Cieľová destinácia je Lago di Garda a obchádzku diaľnice cez Dolomity som zvolil v duchu „aj cesta je cieľ“.
Vybesnený zastavujem na vrchu priesmyku, nasávam atmosféru upokojujúcej sa frekventovanej cesty, kde karavany, bicykle a športuchtivých nadšencov striedajú srnky, jelene a iná lesná zver. Fantázia! Cestou z kopca zvoľňujem tempo uvedomujúc si, že so sebou veziem manželku a za sebou ťaháme batožinu na predĺžený víkend na jazere. „Smiešne, ako to ten kombík zvládol rezať, pričom mi ponúkol aj malú dávku zábavy a vzrušenia a zároveň odviezol všetko to, čo mal,“ opäť uznávam v rámci vnútorného monológu. „Je to dobré auto,“ v závere hodnotím už nahlas.
Takmer dva-a-pol tisíca kilometrov za volantom nového Scouta, po diaľniciach na Slovensku, v Rakúsku či v Taliansku, ale aj po okreskách či vo veľkomeste (mimochodom, manévrovať s týmto dlhým autom v centre Milána nie je žiadna sranda!) ma presvedčilo, že toto nie je len „chatárov sen“, ako to prozaicky nazýva odborná obec. Octavia Scout je skrátka skvelé auto, ktoré vám pripomenie, že SUV vlastne nie sú vôbec potrebné, a že sú hrozné. Scout vám totiž ponúkne rovnako veľký kufor (640 l), pohodlie pre štyroch dospelých pasažierov, priechodnosť terénom vďaka o 15 mm vyššej svetlej výške, pohonu všetkých štyroch kolies a ochrane podvozku, a zároveň minimalizuje nepríjemné náklony, ktoré sú tak typické pre SUV-čka.
No a nehovoriac o tom, že Scout je ľahší, sedí nižšie na zemi a okrem vyššieho pohodlia a jazdného zážiku prináša nižšiu spotrebu. Po náročnom týždni som ho vrátil s ustálenou hodnotou 5,2 litra nafty na 100 kilometrov. To je veľmi fér hodnota, ktorá vás prinúti zamýšľať sa nielen nad potrebou SUV, ale tiež elektromobilov!
Pravdaže, aj Octavia Scout má svoje neduhy. V prvom rade je to Octavia, jedno z najkradnutejších áut, takže budete musieť spávať s pocitom rizika alebo dobrou poistkou (aj keď Scout nepatrí zrovna medzi kradnuté modely). No a nesmiem zabudnúť na skutočne hlúpo umiestnené vetráky, ktoré mne osobne veľmi prekážajú. Pri dlhej ceste mi totiž fúkajú do oblasti kolien, čo pri nízko nastavenej teplote klimatizácie môže viesť k bolestiam (a že sa mi to s Octaviou už raz stalo). Niekto by sa tiež mohol sťažovať na veľa lesklých plôch, ktoré sú lepidlom na prach či napríklad imitáciu dreva na palubnej doske, alebo na absenciu tlačidiel a otočných kruhov, vďaka čomu budete musieť aj kvôli základným funkciám vždy chodiť do menu infotainmentu.
To sú však len minoritné veci, s ktorými sa možno nestotožňujete alebo ich nebudete považovať za problém. Problémom v tejto triede zväčša býva zlé odhlučnenie naftového motora, pomalá prevodovka či nedostatok výkonu, to však Octaviu Scout v štvrtej generácii vôbec netrápi. Budem sa opakovať, avšak off-roadový variant je skrátka dobré auto, ktoré splní všetky potreby. Mestské – vďaka vnútornému priestoru a kompaktnosti, dovolenkové – vďaka veľkému kufru a komfortným funkciám pri dlhších cestách, ale aj tie „chatárske“ – vďaka štvorkolke, zvýšenému podvozku a jeho ochrane oplastovaním.
Dôkazom toho všetkého je môj test, ktorý zahŕňa stovky kilometrov po spevnených cestách miest, diaľníc či okresiek, ale aj vychádzka do prírody, lužnými lesmi pri povodí Váhu, kde sa Octavia trocha zelene, mixu hliny a piesku či blata vôbec nestratila. Práve naopak, excelentne prebehla týmto terénom bez jediného zádrhelu, čo ma len utvrdilo v myšlienke, že SUV môžu pokojne umrieť a byť nahradené týmito tzv. „all-roadmi“.
Galéria
