Malé autá mám rád. Neviem či je to nejaká porucha, ale skrátka mi dávajú väčší zmysel ako tie väčšie a akosi sa v nich dobre cítim. Vidím v nich na špičku auta, siahnutím dozadu sa dostanem takmer až do kufra, som skrátka v takom lepšom spojení s autom, keď ma neobklopuje ďalších päť metrov priestoru. Aj to je dôvod, prečo som sa tešil na N-kovú dvadsiatku. Teasing totiž sľuboval hory-doly a malých hothatchov je na trhu ako šafránu.
Veľkí bratia im to totiž nedarujú. Donedávna platilo, že stačilo priplatiť iba pár tisíc a človek dostal plnohodnotný hatchback s obrovskou dávkou koní (obvykle 250 – 300), perfektnými špecifikáciami a predprípravou na okresky či okruh. Kúpiť si tak malý, obmedzený hothatch akosi strácalo zmysel a asi aj z tohto dôvodu zmizli z trhu také legendy ako Clio RS (obzvlášť vo verzii Trophy!). Lenže, s dnešným zdražovaním áut, kedy sa klasické hothatche blížia k cene +/- 35 tisíc eur, to zrazu celé dáva zmysel. A tu sa znenazdajky Huyndai rozhodol prísť a zaplniť dieru na trhu, ktorá ostala po Renaulte, podkúriť trocha Fordu s jeho Fiestou ST, či Volkswagenu s Polom GTI. Dámy a páni, toto je Hyundai i20 N!
Tento nasratý drobec prichádza do segmentu, kde najexotickejším autom je Abarth 595 Competizione a jazdecky najzaujímavejším azda asi Ford Fiesta ST. Bude to mať ťažké? S DNA, ktorú mu Kórejci nadelili, veru nie. Len sa naň pozrite – tie nárazníky, rôzne doplnenia základného bodykitu, farebné kombinácie, kolesá či krídlo na piatych dverách doslova kričia, že s týmto autom bude sranda. Ohó, a že je!
Necelých 24 tisíc eur nebudete ani raz lutovať. Toto vrešťadlo je naozaj o tretinu zmenšená í-tridsiatka v N-ku. Pod kapotou totiž sídli oturbená a riadne hladná jedna-šestka, ktorá vyprodukuje dokopy 204 koní a v spojení s perfektnou manuálnou prevodovkou a klapkovým výfukom sa postará o symfóniu, ktorá poteší nielen vaše uši, ale aj srdce. Tak, ako je už pre Hyundai typické, stačí stlačiť na volante čarovné tlačidlo „N“ a zábava sa začína. Výfuk začne viac dunieť, po pridaní plynu si jemne zachrumká a po zohriatí vás bude obdarúvať tradičným pľuvaním a strielaním. Skrátka, plnohodnotná popcorn machine aj bez zbytočných zásahov tunerov (a tuzerov)!
Čo ma však zaujímalo je, ako si tento iba 1 220 kg vážiaci mini hothatch poradí s okresnými cestami, na ktoré je vraj ako stvorený. Vzal som teda N-ko hneď prvý deň na dvojhodinovú testovaciu jazdu a nič som mu nedaroval! Výsledok? Brilantné! Okrem agresívneho charakteru, o ktorý sa stará naladenie športovej mapy, som pri okreskovaní ocenil mimoriadne tuhý podvozok, ktorý posiela šoférovi do sedadla a volantu informácie o prakticky akejkoľvek nerovnosti. Osemnásťpalcové disky budú síce na rozbitých cestách v meste utrpením a poviete si to zakaždým, keď vám nechcene nadskočí tuk na tele, ale keď budete rezať okresky, budete ďakovať Bohu a Kórejcom, že to naladili tak, ako to naladili.
V Hyundai zároveň vedeli, že bez samosvoru si jazdu až tak nevychutnáme, a že nedotáčavosť nám vytvorí nepeknú pachuť zo zážitku s týmto malým Bzučom. A tak ho tam dali. Len tak, v cene, aby ste si zaň nemuseli priplácať. A že tam je a pomáha, pocítite už pri prvej vyrezanej zákrute. Krátky rázvor a veľa výkonu na predok by štandardne auto posielalo v zákrute tam, kam nepatrí, no svor si svoju prácu v tomto prípade robí poctivo a vytiahne vás v oblúčiku krásne, aby ste zákrutu vykrúžili a získali tak cenné sekundy či nestratili rýchlosť. Bravó!
V interiéri zasa potešia športovo tvarované sedačky, ktoré síce nie sú také skvelé ako v novej i30 N, avšak v zákrutách riadne podržia, pri dlhších cestách poskytnú správnu porciu komfortu a zároveň sa dajú nastaviť tak, aby ste sa necítili, že hoc riadite hothatch, sedíte na barovej stoličke. Technofili budú zasa vrieskať z infotainment systému, ktorý dokáže poskytnúť informácie o športovej jazde, takže potrebné dáta na riadne fungovanie auta máte na požiadanie doslova vždy pred sebou.
Nemusím sa snáď ďalej rozpisovať o funkciách, ktoré nebudú nikoho zaujímať. Samozrejme, prítomné sú všetky systémy a technológie, ktoré patria k súčasným autám. Navigácia, bezpečnostní asistenti, vyhrievanie sedadiel či volantu alebo podpora CarPlay je samozrejmosťou. No a v závere sa mi tiež pýta vyvážiť túto obrovskú glorifikáciu niečim negatívnym, preto vylejme tento kýbel povinných kydov naraz – vysoká spotreba, výrazne tuhý podvozok bez absencie nastavenia tlmičov, málo miesta pre pasažierov vzadu, tvrdé plasty v interiéri, iba jedna zadná koncovka výfuku namiesto dvoch, zbytočne dunivý zvuk pri bežnej jazde v N-móde. Tak a máme to za sebou. A teraz to najdôležitejšie – bežte si to kúpiť. Aspoň z úcty k elektromobilite. Keďže nás električky pomaly vytláčajú z trhu.
Galéria
