Mám taký štandardný postup pri testovaní – písaní. Prevzatie – jazdenie – skúšanie – odovzdanie – preštudovanie si parametrov a cien – čas na premýšľanie, pochopenie a utriedenie si myšlienok – samotná tvorba textu – zase nejaký čas „pre seba“ – kontrola, prípadne oprava a doplnenie textu – odovzdanie výsledku do redakcie. Podľa toho už fungujem nejaký ten rok a nepamätám si, že by vo mne akýkoľvek kus techniky vzbudil potrebu, alebo ešte lepšie vyjadrené – dosť veľkú emóciu na to, aby som tento zaužívaný spôsob menil. A že to boli ozaj kúsky, ktoré boli takmer dokonalé (nič nie je úplne dokonalé, aj keď sa to bude ktokoľvek snažiť tvrdiť a presviedčať o opaku). Takto to bolo až do chvíle, kým neprišlo…
Ono? Ona? Oné? No proste Aprilia Tuono V4. Z talianskych dielní sme vo všeobecnosti zvyknutí na špecifickejší dizajn. Kto by nepoznal také La Ferrari, alebo Urus, ale napríklad aj takú Multiplu. Možno aj preto som čakal dizajnovú pecku, ktorá ma zloží do kolien. Tuono V4 je ozaj pekné, štýlové a už na prvý pohľad prezrádza svoj zábavný potenciál, ale… Označiť ho ako dizajnovo nudné by bola obrovská opovážlivosť. Skúsim to teda inak. Príde mi „všedné“. V žiadnom smere to nemá byť nejaká dehonestácia práce ľudí nad rysovacou doskou, to určite nie. Vlastne ani neviem, čo som od outfitu tejto motorky očakával a už vôbec neviem povedať, ako by mala vyzerať na to, aby naplnila moje očakávania. Jednoducho som chcel viac, viac neviem čoho. Podstatné je, že v prípade Aprilie Tuono V4 je dizajn, aj keď moderný a veľmi príjemný, tá najmenej podstatná vec, o ktorej by som chcel písať, čo by som chcel po tých štyroch spoločných dňoch hodnotiť. Prečo? Lebo jazda.
V triede „hyper-naked“ nebude najrýchlejšia. Nie je ani najobratnejšia. A určite nie najvýkonnejšia. Čo však určite je? Je jedna z najzábavnejších. Na to ale ešte príde čas. Náš spoločný začiatok bol, samozrejme, v duchu spoznávania sa. Tak teda pomaly… Vlastne tak pomaly, ako to V4-ka dovolí, čo už je samo o seba asi trochu rýchlo. Často to býva tak, že u športovejšie zameranej motorky prichádza pohodlie skrátka, a opačne. Každého budúceho majiteľa Tuona čaká v tomto smere obrovské prekvapenie. Všetko v tom najpozitívnejšom zmysle. Je neskutočne pohodlné. Mám 185 cm a nejakých 90 kg (dobre, dobre… cca 8 – 10 kg som si ubral) a to sedadlo bolo ako keby robené na mieru mojej zadnici. Proste fantázia na sedací sval a to nehodnotím z pohľadu toho, že je to „fantázia“ na túto triedu. Je to výborné sedadlo, ktorého tvar, rozmery a ergonómiu by som prijal aj u cestovných motocyklov. A čo to malé plexi? Do nejakých 130 – 140 km/h si dokáže plniť svoju úlohu viac ako dostatočne. Pri vyšších rýchlostiach to už také pohodlné hltanie kilometrov nie je, ale tam niekde končí „turistika“ a začína „šport“. A keď som už spomenul šport a vyššie zábavu, tak tu je Tuono… doprčic… Lomcujú mnou emócie a už nejakú chvíľu hľadám vhodné slová…
Skúsim to rozmeniť na drobné, lebo ak by som to hodnotil ako celok, boli by to štyri slová – FANTASTICKY ZÁBAVNÉ a FENOMENÁLNE ODLADENÉ. V4-ka so sklonom valcov 65 stupňov je parádna strojovňa, ktorá v spojení s výborne fungujúcou elektronikou a prevodovkou s quickshifterom dokáže pri nerozvážnejšom pretočení pravačkou poriadne zvýšiť tepovú frekvenciu a zároveň nadopovať telo takou dávkou endorfínu, že je veľmi ťažké nestať sa na tomto pocite závislý. 175 koní je hodná porcia a aj keď sú aj výkonnejšie motorky, chýba im to, čo Tuono má. Charakter GP-čka a zvukový prejav, u ktorého som sa zamýšľal nad tým, ako sa to podarilo homologizovať a či bude stačiť „dvacka“ technikovi na STK-čke aj napriek tomu, že je to sériový výfuk. Od 8 – 8,5 tisíc otáčok sú hlavne pri prvých kilometroch zimomriavky a pocit pretekára garantované. Príde prvá zákruta a treba to odbrzdiť a uložiť sa do nej. Štvorpiestové radiálne monobloky od Bremba sa chytia do 330 mm kotúčov takým spôsobom, že reálne zvažujem zmenu pohľadu na jazdenie a tvrdo prehodnocujem svoje schopnosti odhadu brzdných bodov. Taká malá šialenosť, ktorej veriť sa treba naučiť, lebo vnímanie „zlatého štandardu“ posúva minimálne o jednu úroveň vyššie.
Podvozok od Sachsu to všetko poberie spôsobom, ktorý mení zvlnený povrch cesty na okruhový asfalt. Odbrzdené (aj keď opakovane skoro, lebo sám sebe neverím) a ideme sa uložiť do zákruty. Z toho, čo som zažil a to, čo som videl „na papieri“ dát z importu… No… Povedzme, že som si to ťažko spájal, lebo niečo cez 200 kg hmotnosti by malo ísť „na koleno“ asi o čosi ťažšie. Jednoducho a úprimne – je to fakt výborné. Každý meter, každá zákruta je vychutnaná v maximálnej možnej miere. A to nesedím na superšporte. Vždy je to papierovo „naháč“. No proste masaker. Nemôžem zabudnúť aj na elektroniku. Sú motorky, kde sú zásahy buď skoro, alebo pri zmene nastavenia potom až nepríjemne neskoro. Tu som si prešiel rôzne možnosti a variácie a dialo sa presne to, čo som očakával. Jasné, čitateľné, bezpečné a hlavne… Zábavné. Bez pomoci trakcie a AWC-čka je to hodne, ale že ozaj hodne náročné ukočírovať a určite vhodné iba a výlučne pre skúsených jazdcov. Ale s pomocou? Pre každého. Pre každého, kto to má v hlave upratané. Ako pri všetkom, aj tu som našiel „nedokonalosť“. Vlastne dve. Jedna z nich je zvar výfuku a držiaka výfuku. Verím, že som dostal len piatkový výrobok, ktorý šiel medzi poslednými z linky a v tom prípade to viem tolerovať. Čo mi ale prekážalo ďaleko viac boli stupačky spolujazdca. Kurnik, viem, že „oni“ môžu mať malé nožičky. Ja mám ale 45-ku a fakt mi vadí, ak pätou ťukám dozadu a to neviem, ako by to bolo s „ľadvinkou“.
Je toho toľko, o čom by sa dalo hovoriť, čo by sa dalo písať. Takmer v každom smere si ma Aprilia Tuono V4 získava. Jej nemecká konkurentka asi bude o nejakú tú sekundičku rýchlejšia a asi je aj o niečo presnejšia, ale V4-ka dáva tej rýchlosti a presnosti akúsi vlastnú definíciu, v ktorej sa nepozerá na každý milimeter na brzdách a každý centimeter pri hľadaní apexu. Charakteristika takmer dokonale zodpovedá krajine pôvodu. Ak túžite po úplnej dokonalosti, ktorá hraničí so sterilitou, na Tuono nesadajte. Vo všetkých iných prípadoch je minimálne skúšobná jazda povinnosťou. A po skúšobnej jazde? Detail. 15 999 euro koruniek s daňou. Veľa? Za Apriliu Tuono V4? Ozaj… Skúste si ju. Ja v tom mám jasno.
Galéria
