Hoci elektromobilita tu nie je prvý rok, medzi Slovákmi stále panuje množstvo mýtov a zaručených „právd“, ktoré sprevádzajú túto tému. Rozumiem, že nie každý šofér mal už tú možnosť skúsiť sadnúť za volant elektromobilu, ale občas mám dojem, že v diskusii sa vyroja ľudia, ktorí potrebujú niečo nenávidieť len z princípu. Bez skúsenosti a bez argumentov. Raz som čítal skvelý komentár, že typický Slovák neznáša všetko, čo sa deje za tabuľou jeho obce. Niekedy by sa dalo povedať, že dokonca za stenami jeho bytu alebo domu, ale nebuďme negativisti. Treba pamätať, že pár hlasných trúb nerobí verejnú mienku.
Navyše, mojim cieľom nie je orodovať za elektromobilu. Nie som za to platený. Mojim cieľom je ukázať, že sa v čase zdražujúcich sa palív a nedostatku automobilov dá jazdiť za menej. Lacnejšie, efektívnejšie, komfortnejšie. Akurát niektorí šoféri sa silou mocou bránia, a preto som sa rozhodol v druhom diely venovať mýtom a faktom, ktoré som čerpal prevažne z diskusie pod predošlým článkom na Facebooku.
Toto sú tak tie najčastejšie omieľané „praUdy“ o elektromobilite:
MÝTUS: Elektromobilita je slepá ulička vývoja, to už musí byť každému jasné…
Áno, každému, kto verí, že „štvrtá ríša nám tu umelo tlačí elektromobilitu a zabíja zlé benzíny“. Tak, ako ľudia kedysi jazdili na koňoch a prvé motorové vozidlá boli pre nevzdelaných ľudí satanov výmysel (ktorý navyše môže na rozdiel od koňa horieť a vybuchnúť), tak teraz prežívajú títo potomkovia ďalšiu revolúciu v automobilovom svete. Elektromobilita je ďalší stupeň, ktorý sa aktuálne vyvíja a preto má aj svoje nedokonalosti. Stačí sa dobre rozhliadnuť. Toto nie je diktát, pretože „chápadlá EÚ“ nesiahajú do USA alebo Ázie, kde vo veľkých mestách stále nehrá ekológia veľkú rolu. A predsa tam predávajú elektromobily, ktoré pomaly, ale postupne nielenže dopĺňajú, ale aj nahrádzajú klasické modely. Všetko pritom určuje dopyt užívateľov – vodičov. Tažke ako, ešte stále veríte, že elektromobilita je slepá vetva vývoja a únia nám ju diktuje po celom svete? Nebyť tej zlej elektromobility, mimochodom, neužívali by sme si elektrické kolobežky, elektrobajky, trolejbusy, električky a tisícky ďalších gadgetov s elektromotorom.
MÝTUS: Ceny elektriny sa postupne predražia natoľko, že jazda elektromobilom bude drahšia ako so spaľovákom.
Rozbime to úplne na drobné. Cena za sto kilometrov čistým elektromobilom dnes vychádza v priemere na dve eurá. Rovnako stojí liter benzínu či nafty, vďaka ktorému dokážete prinajlepšom prejsť dvadsať kilometrov. Takže, ak by elektrina aj zdražela o 100 %, stále je to štyrikrát lacnejšie jazdenie. Tento stav by bol pravdivý, ak by elektrina zdražela o 600 % a benzín/nafta by ostala na rovnakej úrovni. Pravdepodobnosť tohto scenára je, ako asi iste tušíte, nulová…
MÝTUS: A čo výpadky elektriny? Ako budú vodiči potom nabíjať?
Priznám sa, že netuším, ako to v súčasnosti majú nastavené verejné nabíjačky, no riešenie je jednoduché a dávno vymyslené. Batériové úložiská dokážu uchovaváť energiu a poskytovať aj v čase výpadkov. Toto riešenie je zároveň vhodné pre tých, ktorí žijú na obrovských sídliskách a po práci chcú hromadne (spoločne) nabíjať. Úložisko tak začne čerpať a ukladať energiu mimo špičky, aby táto uchovaná a lacnejšia elektrina mohla byť čerpaná neskôr v špičke viacerými odberateľmi a nezaťažila tak sieť.
MÝTUS: Jazdím stovky kilometrov ročne. Batéria mi nevydrží tak dlho, ako klasický motor. Napríklad 15 rokov.
Omyl, nielenže vydrží, ale zároveň auto nebudete musieť pravidelne servisovať, podobne, ako spoľovák. Tomu navyše úplne neprospieva, ak je využívané len málokedy a dlhodobo stojí. Naopak, elektromobil nepoužíva žiadne oleje, palivá a preto mu nevadí, ak stojí dlhšiu dobu odparkované.
MÝTUS: S elektromobilom neviem prejsť 1000 km naraz. So spaľovákom idem v jednom kuse, nepotrebujem zastaviť.
Úprimne? Tak to by som si pozrel. Skúste si dať trasu Bratislava – Praha – Bratislava – Praha a ani raz nezastaviť. Žiadna toaleta, žiaden snack, natiahnuť sa či napiť. Nielenže tým ohrozujete seba a ostatných, pretože pauzy sú potrebné na to, aby ste sa vedeli lepšie sústrediť, ale je to fakticky i blbosť. Je hlúposť myslieť si, že dáte tisíc kilometrov bez pauzy. A vôbec, koľkokrát za život idete takúto štreku?
MÝTUS: Elektromobily majú malý dojazd. Sú určené len do mesta…
Opäť hlúposť. Dnes tu máme elektromobily ponúkajúce ako dojazd vhodný skôr do mesta (do 250 km), tak i na dlhšie trasy (600 – 700 km). Drvivá väčšina už dnes ponúkne dojazd od 400 do 500 km, čo je zlatý štandard.
MÝTUS: Elektromobily sú neekologické.
Prirodzene, nejakú ekologickú stopu zachovávajú. Sú to spotrebáky, ako aj klasické spaľováky. Výroba batérií nie je ekologická, no ich likvidácia už dnes je. Rovnako tak nie je ekologická ani výroba spaľovákov či nafty alebo benzínu. Ak chcete (odrazu) žiť ekologicky, potom sa zbavte auta a jazdite hromadnou dopravou (vlaky, autobusy, lietadlá). Za seba však môžem povedať, že stokrát radšej pôjdem za elektromobilom, ako za starým nafťákom bez katalyzátoru, vďaka ktorému si musím zapnúť vnútorný okruh. A to sa bavíme len o emisiách. Hluk je ďalšou kapitolou…
MÝTUS: Športové auto by malo mať športový zvuk. Bez neho si to neviem predstaviť.
Ja zasa hovorím, choďte si skúsite BMW i4 alebo Porsche Taycan. To sú tak fantastické športové autá, že v pohode budú sekundovať ručiacim športiakom. Samozrejme, ako fanúšik sa prikláňam k tomuto tvrdeniu, pretože sme na tom vyrastali. Ďalšia generácia však už bude tvrdiť, že si športové bez zvuku ani nevie predstaviť. Je to ďalší mýtus, ktorý je predmetom diskusií, ktoré nemajú konca kraja. Mimochodom, pamätáte si na BMW i8? Ide o hybridný športiak, ktorý generuje ten parádny zvuk z reproduktorov. Takže opäť, aj športové auto môže byť čisto elektrické a dokonca môže mať aj zvuk. Falošný, pre váš pocit, ale predsa.
MÝTUS: Batéria po piatich-šiestich rokoch stratí kapacitu a jej výmena stojí desať či tridsať tisíc eur.
Môj obľúbený mýtus na záver. Tento „fakt“ z prehistorických dôb, kedy batéria skutočne stála tisícky eur, tu stále akosi ostáva v pamäti hejterov. Lenže, tak ako ide vývoj všetkého dopredu, tak ide aj vývoj batérií. Tie už nie sú až také drahé a vôbec ich netreba meniť celé. Batérie obsahujú články a ak sú poškodené a nemajú dostatok kapacity, jednoducho vymeníte iba tie. Navrátanie plnej kapacity tak môže stáť pokojne aj stovky eur, vôbec nie tisícky, vonkoncom nie desaťtisíce. Navyše, takmer každý výrobca ponúka záruku na batériu až 8 rokov, pričom mnohé testy elektromobilov po desiatich rokoch ukázali, že pokles kapacity je po stovkách tisíc kilometroch smiešnych 6 až 10 percent.
Verím, že som vám aspoň trochu otvoril oči a vyvrátil pár nepravdivých zažitých mýtov o elektromobilite a v ďalšom dieli sa povenujem téme nákladov, čo ich ovplyvňuje a ako možno čo najviac ušetriť na prevádzke elektormobilu.
Galéria
