Nie som si úplne istý, s čím si mladšie ročníky spoja číselnú kombináciu 902 10 (hovorovo: „devěcet-dva-deset“). Tie moje (som rok výroby, aj rok narodenia 1980) by si to mohli spojiť s Beverly Hills. Ak by sa tento teenagerský seriál 90-tych rokov natáčal v súčasnosti, tak by sa Brenda, Kelly, Donna, ale možno aj David, Steve, Brandon alebo Dylan určite ukázali na jednom zo skútrov od Piagga (rátam do toho aj Vespu, ktorá patrí do portfólia Piaggio Group). Či sa práve v 902 10 inšpirovali tvorcovia názvov produktov, tzv. namingu, je asi otázne, ale nie úplne vylúčené. Prečo mám tú istotu účinkovania Piaggia v seriály? Lebo v posledných rokoch Piaggio Group vystrelilo predajnými číslami hore a čím ďalej, tým väčší kus trhového koláča patrí tejto talianskej korporácii. A to nielen na tom európskom trhu. Čím si to zaslúžilo? Je to jednoduché. Produktovou paletou, ktorá v segmente skútrov pokrýva takmer všetky kategórie.
Do tejto palety patrí aj Beverly S 400. Skúter, ktorý nie je pre všetkých, ale zároveň je pre každého. Ako je to myslené? Tak, že „B-čko“ už nestačí, takže štandardný vodič motorového vozidla s vodičským oprávnením A1 je von z hry. Proste treba „veľký motorkový“. Tu je tá druhá skupina ľudí, „veľkých motorkárov“. Práve pre túto skupinu patrí „zároveň pre každého“. Jasné, drsňáci by si na skúter nesadli (priznám sa, že ja som s tým mal chvíľu problém, proste ego-image), ale… Zahodil som predsudky a už to bolo o inom. Čo Piaggio Beverly S 400 vlastne ponúka? Veľmi slušný pohon. Z 399 kubíkového motora sa podarilo dostať 26 kW a 37 Nm.
Štvortaktný jednovalec, ktorý spĺňa EURO 5 normy a v spojení s automatickou CVT prevodovkou a odstredivou suchou spojkou je zárukou toho, že v bežnej mestskej premávke som v žiadnom smere nemal pocit „zavadzača – spomaľovača“. Práve naopak. Beverly je svojou konštrukciou predurčená na prepletanie sa mestskou premávkou. Či je „nečakanie v ranných zápchach“ v súlade s pravidlami cestnej premávky? Asi nie, ale stáť v kolóne pred semafórom je proste absurdita, ktorú z veľkej časti chápe a toleruje aj väčšina príslušníkov policajného zboru. Vlastne, to čakanie nie je príjemné z viacerých dôvodov. Jedným z nich sú vonkajšie teploty a potenie sa pod prilbou. Pri voľnobehu je cítiť vibrácie, ktoré mi od určitej chvíle vadili, a to je ten ďalší dôvod, prečo jednoducho nechcem čakať, ak nemusím. Proste mi to je nepríjemné aj keď priznávam, že je to značne kritické vnímanie problému, ktorý možno ani problémom nie je. Beverly je na jazdu a bodka. Tam je to fajn a po akýchkoľvek nadmerných vibráciách neostáva ani stopa.
Dopredu ide, ale treba aj zastaviť. 300 mm kotúč na prednom a 240 mm na zadnom kolese sa o to postará spoľahlivo, ale…. Musím sa priznať, že tu som čakal o niečo lepšiu odozvu a tak trochu aj väčší brzdný účinok. Nie, netvrdím, že to bolo zlé, alebo slabé. Čo ale s istotu tvrdím je, že sa to dá aj o čosi lepšie. Podvozok? Tak ten je ďaleko nad priemerom. Na ceste, ktorá je v zlom stave, sa síce zdá o čosi tvrdší. Kompenzácia však prichádza okamžite, ako vychádzam na „štandardný“ povrch, s ktorým sa stretávame asi najbežnejšie. Maximálna istota a je úplne jedno, či je to pomalší prejazd ostrej zákruty, alebo dlhá tiahla pri rýchlosti okolo maximálky (reálne tesne nad 120 km/h pri mojich 100 kilogramoch). Netuším, ako sa toto Talianom podarilo, ale skladám dole pomyselný klobúk.
Keďže kúpa skútra bude skôr o praktickom využití ako o naplnení svojich emočných túžob, považujem za potrebné spomenúť aj vyslovene praktické stránky Beverly. Hlavnou devízou v tomto smere je dostatok odkladacieho priestoru (pod sedadlo kľudne dve menšie prilby) a spotreba. Áno, v dnešnej dobe je spotreba jedným z údajov, ktoré pri kúpe akéhokoľvek dopravného prostriedku často hrá „prvé husle“. Výrobcom deklarovaných 3,3 litra na 100 km som síce nedosiahol, ale pri štýle brzda-plyn v prevažne mestskom prostredí je aj cca 3,7 – 3,8 litra viac ako potešujúce číslo. A k tomu celému treba pridať aj jednoduchý, klasický, nadčasový dizajn, ktorý je veľmi citlivo doplnený modernými prvkami.
Záverečné hodnotenie stále ovplyvňuje aj cena. Či by som dal za nové Piaggio Beverly S 400 bez mála 6 290 eur? Neviem. Aj keď sa hýbe na dolnej hranici cenového rozpätia podobných skútrov, museli by do hry vstúpiť aj ďalšie faktory a osobné preferencie. Mne sa klasický dizajn páči, všetko okolo (až na tie brzdy) tiež, takže určite patrím do okruhu potenciálnych zákazníkov. Kto je skôr na moderné a ostré línie (ktoré sú v súčasnosti trendom, ale „zajtra“ ním byť nemusia), ten sa asi bude obzerať niekde inde. Nech sa človek rozhodne tak, či onak, skútre sú veľmi dobrá voľba na rýchlu a úspornú mestskú a prímestskú dopravu.
Galéria
