Na toto som ozaj nepotreboval klasický novinársky „týždeň“. K novému N-ku som si pričuchol už dávnejšie, zvedavý som však bol na verziu s automatom, ktorú mal presspark Hyundaiu už dlhšie. Malá kreatívna pauza však zapríčinila to, že som sa k nemu dostal až koncom novembra, po tom, čo môj kolega Laco z projektu RevRats.sk mi prenechal kľúče od tohto satana na jeden víkend. Jeho názor na N-ko si môžete prečítať tu, svoje pocity sa pokúsim zhrnúť nižšie.
Na úvod však musím povedať, že sa cítim dostatočne fundovaný na to, aby som toto auto opísal čo najrealistickejšie. Dôkazom toho je zopár hodín za volantom staršieho N-ka, ale aj multitest, ktorý sme pripravovali v redakcii RevRats pred pár rokmi. Vtedy sme zobrali svätú trojicu – Megane RS, Civic Type-R a i30 N Performance na miesto, kde sa cítili skutočne dobre. Bájna Grossglockner Hochalpenstrasse nám navyše dopriala toľko voľnosti, že sme mohli ísť prakticky na limity áut a našich možností (s prižmúrením oka, vzhľadom k tomu, že stačí jeden omyl a kamenné „zvodidlá“ vás pošlú navždy do rokliny). Videotest, v ktorom i30 N zožalo veľkú chválu, si môžete pozrieť stále na YouTube…
Naspäť však k súčasnej generácii, ktorá s faceliftom prináša niekoľko dôležitých zmien. Tie voľne viditeľné sú, samozrejme, nové LED svetlá, opäť agresívnejší bodykit, dvojica kanónov vzadu, ktorá má väčší priemer, či v interiéri odľahčené a nižšie položené sedadlá (za čo si Hyundai zaslúži opäť pochvalu!). Skrátka, zmien, ktoré i30 N Performance v novej generácii prichádza, je dostatok.
To najdôležitejšie sa však ukrýva na menej viditeľných miestach. Kórejskí majstri prekopali motor, ktorý dostal papierovo iba o 5 koní viac, avšak jeho správanie je úplne iné. Reaguje lepšie, a to najmä v nižších otáčkach, vďaka čomu vystrelíte zo zákruty svižnejšie bez potreby podradiť. Ruka v ruke s výkonom ide aj brzdový systém, preto Hyundai zväčšil predné kotúče až na priemer 360 mm, čo už sú riadne taniere v tejto triede. Výsledok je skvelý, pri potrebe prudkého brzdenia sa strmene fantasticky zakusnú a príjemných 1 429 kg začne rapídne spomaľovať. Mimochodom, pri neustále „tučnejšich“ autách je toto veľmi frajerská hmotnosť na komfortom plne vybavené auto!
Azda najväčšou a toľko žiadanou novinkou je práve 8-stupňová dvojspojka DCT, ktorá síce jemne zvýši apetít auta, avšak prináša komfort pri presunoch a každodennom používaní. Nadšenci športovej jazdy preferujú manuál, no i30 N Performance je v prvom rade hothatch, teda auto, ktoré nie je určené len na športovanie. V meste, či pri nudných presunoch je automat viac než vítaný, s čím sa po rokoch strávených s manuálnou prevodovkou v hothatchi maximálne stotožňujem. Tento automat je však výborne odladený a ak by ste aj našli situácie, kedy by ste preradili inak, než naprogramovaný softvér hádže rýchlosti, stále si ho môžete prepnúť do full-manual módu a radiť pádlami pod volantom.
Tento režim vás pritom vôbec neochudobňuje o pôžitok z jazdy. Práve naopak, po pár hodinách s autom mi manuál vôbec nechýbal. Báť sa nemusíte ani veľkého počtu prevodov, pri ostrej jazde na okreskách či okruhu si vystačíte s číslami 2, 3 a 4. Iné rýchlosti snáď ani nebudú potrebné.
Ďalšou nespornou výhodou automatu je výstrel z nuly na stovku pri zapnutom launch controle, ktorý je o pol sekundy lepší než s manuálom. Presnejšie je to 5,4 s vs 5,9 s, a ak vás nepresvedčilo toto, určite to bude čas pružného zrýchlenia z 80 na 120 km/h, kde Hyundai uvádza, že DCT-čko to zvládne za 3,5 sekundy, pričom manuál až za 6,5 sekundy. Empirické meranie nemám, no s rukou na srdci potvrdzujem, že po stlačení pedálu na podlahu pri zaraďovaní sa na diaľnicu alebo predbiehaní kamiónu N-ko vystrelí ako šíp a v okamihu atakujete diaľničný rýchlostný limit.
A čo jazda samotná? Vzhľadom na nižšiu vonkajšiu teplotu, vlhkosť vozovky a zimné obutie som si nedovolil posielať N-ko šialeným tempom do zákrut. Pošteklil som ho, povedzme tak na 50 % jeho možností, aby som našiel správny balans medzi priľnavosťou, záberom samosvorného diferenciálu a využitiu dostatočnej porcie konskej sily a krútiaceho momentu. Keďže som staré N-ko jazdil aj v zimných mesiacoch, môžem čestne potvrdiť, že Hyundai túto rýchlokvasenú legendu vylepšil ešte o pár bodov. Porcia gripu, akú toto auto ponúka, je vzhľadom na cenníkovú cenu neuveriteľná. Pošlite N-ko do zákruty o niečo rýchlejšie, než by ste si trúfli, a ono vám to odpustí a vyhodí vás von zo zákruty vo vlastnom pruhu a s rýchlosťou podobnou, ako ste do zákruty nalietavali. Ťažko opísať slovami, ako to auto jazdí a koľko odvahy dodá aj amatérskemu vodičovi pri ostrejšej jazde.
Samozrejme, ani i30 N Performance nie je dokonalé auto. A to ani zďaleka. Nie je to závoďák, ktorý je mechanický a presný a neponúkne ani citlivosť riadenia ako Lotus Elise prvej generácie. Dokonca ani materiálovo v interiéri nie je na takej úrovni, ako napríklad niektoré konkurenčné hothatche. Okrem toho si oturbený dvojliter s automatom vypýta o niečo viac, než minulá generácia, vďaka čomu nebude N-ko ani ideálnym daily beaterom. Čo teda i30 N Performance je? Podľa mňa je to v prvom rade férová kúpa. Za 34 390 eur (v prípade automatu) ponúkne obrovskú porciu zábavy za relatívne dostupnú cenu, ktorá nie je nereálna pre mnoho Slovákov. A za tie peniaze prinesie zábavu, porovnateľnú so staršími superšportami, zabalené v šasi, ktoré možno jedným tlačidlom prepnúť na každodenne využiteľný hatchback. A to je jeho obrovská pridaná hodnota.
Nedajte sa preto zlákať jedovatými rečami hejterov. Hyundai stále ponúka skvelé auto, ktoré má navyše jednu z najnižších cien v triede. Zžiť sa síce budete musieť s myšlienkou, že budete jazdiť športovým autom, ktoré bude mať pravdepodobne ďalších 300 Slovákov, a že to skrátka nebude unikát na cestách. Záleží vám však na tom? Dôležitá je radosť z jazdy, a tú N-ko prináša opäť o čosi väčšiu.
Galéria
